What lies ahead for the plastics industry in Czechia and Slovakia? Ing. Juraj Majerský from SPK on the upcoming legislative changes in the field of plastics
1. Pán Majerský, legislatíva EÚ v oblasti plastov prechádza zásadnými zmenami. Môžete na úvod zhrnúť, ktoré nové nariadenia a smernice budú pre priemysel najzásadnejšie v nasledujúcich rokoch?
Aktuálne sú najdôležitejšími Smernica 2008/98/ES v neskoršom znení tzv. rámcová smernica o odpadoch, ktorá stanovuje schému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (Extended producers responsibility), vrátane celého rámca pre nakladanie, zneškodňovanie alebo recykláciu odpadu. Ďalším dôležitým dokumentom je Smernica (EU) 2019/904 Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019 tzv. smernica o jednorazových plastoch (Single Use Plastic Directive) a v blízkej budúcnosti začne byť účinné nariadenie o obaloch a odpade z obalov, (účinnosť od 12. augusta 2026 a článok 67 ods. 5 sa uplatňuje od 12. februára 2029).
Aktuálne platné normy sa dotýkajú všetkých, no priamy vplyv na väčšinu spracovateľov granulátov bude mať až pripravované Nariadenie o predchádzaní úniku plastového granulátu, ktoré je momentálne v štádiu prípravy a pripomienkovania.
Pozitívny vplyv bude podľa môjho názoru mať Smernica o environmentálnych tvrdeniach (Green Claims Directive), ktorá dáva rámec označovaniu výrobkov z biodegradovateľných plastov, či z plastov vyrobených z obnoviteľných zdrojov. Táto zabezpečí, aby konečný spotrebiteľ nebol uvádzaný do omylu rôznymi rádoby ekologickými materiálmi, ktoré však v konečnom dôsledku ekologické nie sú.
2. Nové nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov bolo schválené koncom roka 2024. Aké konkrétne povinnosti z neho vyplývajú pre firmy v oblasti plastových obalov?
Toto nariadenie začne platiť od 12. augusta 2026, jeho časť (čl 67 ods. 5) od 12. 2. 2029, a prinesie pomerne veľa zásadných zmien a povinností. Nariadenie zavádza triedy recyklovateľnosti: A (95 % a viac), B (80 % a viac) a C (70 % a viac). Obaly budú musieť byť minimálne zo 70 % recyklovateľné a špecifikované plastové obaly budú musieť obsahovať povinný podiel recyklovanej zložky.
Nariadenie sa zameriava aj na kompostovateľnosť určitých obalov, ako sú nálepky na ovocí či čajové/kávové vrecúška, prípadne veľmi ľahké plastové obaly.
Nariadenie zároveň zakazuje určité jednorazové plastové obaly, vrátane multipackov, nádob na menšie porcie ovocia a zeleniny, obalov na jedlo a nápoje konzumované priamo v stravovacích zariadeniach, malých kozmetických a toaletných výrobkov v hoteloch a mikroténových vreciek na voľné potraviny.
Súčasťou nariadenia je aj stanovenie cieľov pre opätovné použitie obalov. Pre väčšinu bežných prepravných obalov by malo byť do roku 2030 dosiahnuté 100 % opakované použitie. Pre obaly na alko a nealko nápoje bude cieľom minimálne 10 % takýchto výrobkov v opakovane použiteľných obaloch.
Výrazný vplyv na maloobchodníkov bude mať povinnosť pre predajne s plochou viac ako 400 m², vyčleniť 10 % tejto plochy na opätovné plnenie pre potravinové aj nepotravinové výrobky. Zákazníci budú mať možnosť zobrať si jedlá a nápoje do vlastnej nádoby alebo do opakovane použiteľného obalu. Tu podotknem, že bude zaujímavé, ako sa prevádzky vysporiadajú s opätovným plnením potravinových obalov, aby nedochádzalo ku kontaminácii nedostatočne umytými vlastnými obalmi.
Za veľmi prínosnú časť nariadenia považujem obmedzenie tzv. prázdneho priestoru v obaloch, pričom pri prepravných obaloch by mal byť maximálne 50 % a pri spotrebiteľských obaloch na možné minimum. Do prázdneho priestoru sa započítava aj priestor vyplnený výplňovým materiálom (vzduchové vankúšiky či papierové odrezky). Väčšina z nás pozná stav, kedy si objednáte z e-shopu nejakú drobnosť a príde v obrovskej krabici. Jednak zaberá miesto v prepravnom prostriedku a tiež po otvorení nájde zákazník množstvo výplňového materiálu, ktorý skončí v odpade, čo je škoda. Samozrejme, určité výrobky bude treba chrániť aj za cenu „prázdneho priestoru v balení“, s tým ale táto úprava počíta.
Nariadenie zavádza aj poplatky výrobcov, ktoré budú odvodené od miery recyklovateľnosti obalu (triede) a môžu zohľadňovať aj obsah recyklovanej zložky.
Dôležitou časťou je označovanie obalov, ktoré musí byť jednotné a musí indikovať materiálové zloženie. Označenie uľahčí správne triedenie odpadu a zvýši mieru recyklácie.
Za cieľ si toto nariadenie stanovilo zníženie vzniku odpadu z obalov, kde za referenčný rok je braný rok 2018 a nezahŕňajú komerčné a priemyselné obaly.
3. Jedným z kľúčových cieľov EÚ je znížiť používanie jednorazových plastov. Aké obmedzenia vstúpia do platnosti a ako ovplyvnia výrobcov balení, najmä v potravinárskom a reštauračnom sektore?
Najdôležitejšie zmeny nastanú pri balení menších porcií ovocia a zeleniny, kde sa jednorazové obaly nebudú môcť používať pri hmotnosti nižšej ako 1,5 kg. V reštauráciách Vám už nebudú môcť naservírovať jedlo na jednorazové taniere, prípadne nedostanete plastový príbor, ak budete konzumovať jedlo priamo na mieste. Myslím, že na to sme si na Slovensku už zvykli a väčšina reštaurácií jednorazové obaly pri priamej konzumácii nepoužíva. Zmenu však pocítia aj návštevníci hotelov, zvyknutí na malé balenia kozmetiky. Tieto už nebudú dostupné, namiesto nich hotely postupne zavádzajú väčšie balenia, prípadne aj opätovne plniteľné.
4. Veľkú pozornosť získava aj téma plastového granulátu a mikroplastov. Máte pocit, že zákonodarcovia dostatočne rozumejú rozdielom medzi týmito pojmami a praktickým dopadom ich regulácie na priemysel?
Pri tejto téme nastal bohužiaľ problém, že z dobrého úmyslu sa stalo niečo, čo prinesie viac škody (nákladov), ako úžitku. Nehovorím, že by nejaký rámec nemal popisovať úniky granulátov a problémy s tým spojené, no tému v rámci EÚ podľa mňa uchopil niekto, kto nie celkom rozumie celému odvetviu. Z dobre mienenej iniciatívy výrobcov granulátov sa stal strašiak pre celý sektor. Výrobcovia granulátov sa spoločne dohodli, že znížia svoje straty a úniky granulátov do prírody a vytvorili spoločný záväzok, ktorý si niekto v EÚ zobral a aplikoval ho na celý sektor. To znamená pre spracovateľov plastov náklady na procedúry a predchádzanie únikov, ktoré by sa dali vyriešiť jednoduchými opatreniami. Namiesto nich budú musieť spracovatelia riešiť systém a popisovať ho a pri spracovateľoch granulátov s ročnou spotrebou nad 1000 ton bude nutný aj audit.
5. Slovenský plastikársky klaster aktívne zasielal pripomienky k pripravovaným legislatívnym zmenám do Európskeho parlamentu. Môžete priblížiť, aké hlavné body ste v pripomienkach zdôraznili a ako ste sa snažili ovplyvniť konečnú podobu legislatívy?
Ako asociovaný partner pre ministerstvo životného prostredia sme boli oslovení na pripomienkovanie prichádzajúcej legislatívy. Spolu s prof. Ing. Ivanom Hudecom, PhD z STÚ FCHTP a Ing. Danielom Orlom, Ph.D. zo spoločnosti Arburg sme si legislatívu pozorne preštudovali a spísali pre ministerstvo ŽP spolu 35 bodov a 7 návrhov na riešenie popisovaných únikov granulátov. Úplne základným problémom, na ktorý poukázal prof. Hudec, bola definícia granulátu, ako mikroplastu, čo už z definície nesedí, keďže mikroplasty sú rozmerovo v mikrometroch a granulát je veľkostne v rádoch milimetrov. Obdobne nespĺňali formu granulátu ani práškové, či šupinkové varianty plastov. Túto časť sa nám našťastie podarilo zmeniť. Ďalším problémom bolo, že plasty všeobecne mali byť považované za nebezpečný materiál a pri preprave mali dopravcovia špeciálne označovať vozidlá. Aj túto časť sa nám podarilo spolu s ministerstvom zvrátiť, no zostalo ešte zopár bodov, ktoré nikoho nepotešia a pre spracovateľov nemajú logiku. Predovšetkým sa legislatíva pozerá na všetkých tak, akoby mali zisk, alebo výhody zo znečisťovania prostredia granulátom. Toto je úplné nepochopenie odvetvia. Pre spracovateľov je to cenná surovina, ktorej každý únik je pre spracovateľov nežiadúci a snažia sa vždy maximum materiálu zachrániť. Navrhovaná legislatíva operuje s tým, že spracovateľ môže dostať pokutu až do 4 % obratu spoločnosti v danej krajine, aby nemal z úniku granulátu finančnú výhodu.
Najprísnejšie podmienky budú mať spracovatelia granulátov, ktorí ročne spracujú viac ako 1000 t granulátov. Budú musieť zaviesť systém na zamedzenie úniku granulátu, ktorý bude musieť byť auditovaný, buďto samostatným auditom, alebo zahrnutý do ISO 14001.
V celom návrhu chýbajú jednoduché riešenia, ktoré sú z praxe známe. Takto si bude každý spracovateľ musieť vyrábať vlastné opatrenia. Pritom, možno 95 % únikov granulátu by zabránili paletové ohrádky, ktoré znížia možnosť prepichnutia vriec, či kartónov v spodných vrstvách, pri manipulácii s vysokozdvižným vozíkom. A štandardné nápravné opatrenie pre únik granulátu je metlička s lopatkou, vyššia úroveň je dielenský vysávač.
Na druhú stranu, ak táto legislatíva pomôže k zníženiu únikov, tak to bude potešujúce. Obávam sa však, že v tomto prípade bude administratíva pre spracovateľov zložitejšia a drahšia, ako bude jej prínos.
6. Na čo sa musia pripraviť firmy, ktoré s granulátom pracujú – či už pri výrobe, preprave alebo spracovaní?
Hlavne na popísanie procesu predchádzaniu a nápravy únikov, pri ročne spracovávaných množstvách nad 1000 t aj na audit.
7. Z vášho pohľadu – ktoré časti legislatívy môžu byť v praxi najnáročnejšie na implementáciu, najmä pre malé a stredné podniky?
Myslím že najmä príprava ďalšej dokumentácie. Všetky podniky sú zavalené administratívou a ďalšia tento stav nezľahčí. V nariadení o predchádzaní úniku plastového granulátu sa dokonca uvádza aj koľko nových pracovných miest vďaka tomuto nariadeniu v Európe vznikne. Na pracovnom trhu, kde je problém zohnať kvalifikovaných pracovníkov, bude veľmi problematické dané pozície obsadiť. Zároveň to zvýši náklady spracovateľom plastov, čo pri súčasnom zaťažení (daňovom, odvodovom) a veľmi nízkej ziskovosti ďalej zníži zisk firiem a takisto aj konkurencieschopnosť.
8. Ako Slovenský plastikársky klaster pripravuje svojich členov na túto transformáciu?
SPK v prvom momente žiada svojich členov o reakciu na takúto legislatívu, to je prvý krok. Druhý krok je samotné pripomienkovanie a krok tretí, keď je legislatíva schválená, je informovanie. A teda informovanie o tom, čo členov čaká, na čo sa majú pripraviť a v prípade záujmu vieme dohodnúť aj stretnutia s odborníkmi, ktorí členom poradia, ako sa s novinkami vysporiadať.
-
SLOVENSKÝ PLASTIKÁRSKY KLASTER
Interest association of independent legal entities and associated institutions in the field of plastics, consulting for chemical and rubber...
What lies ahead for the plastics industry in Czechia and Slovakia? Ing. Juraj Majerský from SPK on the upcoming legislative changes in the field of plastics
27.6.2025 The European Union is significantly tightening the rules regarding the production, use, and processing of plastics. New regulations and directives, set to come into force in the coming years, will bring major changes for the industry in both the...
