• Home
  • Features
  • Choose the optimal option for the fulfilment of the objectives of the directive on waste recycling?

Choose the optimal option for the fulfilment of the objectives of the directive on waste recycling?

Choose the optimal option for the fulfilment of the objectives of the directive on waste recycling?

In the area of waste management, the big challenges await us next hop. Among the key tasks include the implementation of Directive 2008/98/EC on waste EPaR into the new law on waste and waste management Programme in the Slovak Republic.

Aby sa táto nová legislatíva stala reálnymi reálnym nástrojom), cez ktorý sa bude dať v praxi realizovať plnenie jednotlivých cieľov smernice, je nevyhnutné to v pripravovaných dokumentoch zohľadniť tak, aby sa vyhlo stanoveniu  percent  a čísel, ktoré je nereálne splniť.

Keďže už teraz máme s prijatím novej legislatívy značný sklz a reálne nám hrozia sankcie, uvedomujeme si, že tlak je značný. Prioritou pri tvorbe systému by v každom prípade malo byť zohľadnenie všetkých dostupných údajov, faktov a podľa toho by sa primerane mali nastaviť jednotlivé kritériá, s dôrazom na ekonomickú  udržateľnosť pri zefektívňovaní separovaného zberu a recyklácie do roku 2020.

Do úvahy je treba vziať podstatný  fakt, že smernica je záväzná pre každý členský štát EÚ bez ohľadu na to, či členský štát stihol jej implementáciu v stanovenom termíne. Rozhodujúci  je výsledok, ale členský štát má možnosť voľby, akou formou a akými prostriedkami ho dosiahne.

Pre budovanie celého systému separovaného zberu je veľmi podstatné Rozhodnutie Komisie 2011/753/EU zo dňa 18.11.2011, ktorým sa stanovili pravidlá a metódy výpočtu pre dodržiavanie cieľov v roku 2020.  Podľa čl.3 odst.1, Rozhodnutia komisie 2011/753/EU, členský štát  má možnosť  si vybrať jeden variant,  ako bude vykazovať dodržiavanie jednotlivých cieľov určených pre komunálne odpady v čl. 11 odst. 2 písm. a) smernice 2008/98/ESa:

a) príprava na opätovné použitie arecykláciu odpadu zdomácností ako papier, kov, plasty, sklo;

b) príprava na opätovné použitie arecykláciu odpadu zdomácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu zdomácností zjedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;

c) príprava na opätovné použitie arecykláciu odpadu zdomácností;

d) príprava na opätovné použitie arecykláciu komunálneho odpadu;

Z toho titulu je dôležité po analýze zvoliť  tú možnosť, ktorou má Slovensko šancu tieto ciele reálne dosiahnuť. Mala by prebehnúť odborná diskusia, aby sa zvolil najvhodnejší variant a zohľadniť:

  • skutočnosť, že údaje omnožstve odpadu na opätovné použitie arecykláciu sa sčítavajú anevykazujú sa samostatne (50% spolu, nie zkaždého odpadu na recykláciu), kde výstupom má byť zníženie množstva komunálneho odpadu na polovicu, určeného na zneškodnenie
  • výrazné regionálne rozdiely a špecifiká
  • potrebu zjednotiť evidenciu komunálneho odpadu adomového odpadu tak, aby mala reálnu výpovednú hodnotu
  • potrebu zjednotenia pojmov

Termínom, dokedy tak musíme urobiť, je podľa čl.3, odst. 5 Rozhodnutia Komisie 2011/753/EU august 2012.

Priamo s vyššie uvedeným, súvisia aj  niektoré závery štúdie: „Analýza zloženia zmesového komunálneho odpadu a metodika odberu vzoriek", ktorú v spolupráci s Mestom Košice a spoločnosťami NATUR-PACK, a.s. a KOSIT, a.s., zrealizoval kolektív Technickej univerzity v Košiciach, Hutníckej fakulty, Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov pod vedením prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc.

Štúdia sa venovala materiálovej analýze zmesového komunálneho odpadu v lokalite Košice. Metodika a optimálny postup materiálovej analýzy zmesového komunálneho odpadu sa  stanovili na základe overených praktík  vo viacerých európskych mestách. Realizovali sa štyri kampane, v každom ročnom období v mestských lokalitách, ktoré boli vybrané z hľadiska zástavby, populácie a typov používaných kontajnerov na zber komunálneho odpadu.

Oblasť bola rozdelená na 3 lokality :

  • sekcia rodinných domov
  • sídlisková sekcia
  • zmiešaná sekcia

Vo všetkých lokalitách je funkčný separovaný zber papiera, skla, plastov a kovov.

Z výsledkov analýzy je jednoznačné, že najväčší podiel z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu má v každom ročnom období BRKO - 48,64% (s výraznejšie vyšším podielom v domovej zástavbe ako v sídliskovej) - tento záver by mohol naznačovať, ktorý z možných variantov by bolo vhodné vybrať, kde sú značné rezervy a pozornosť zamerať na kompostovanie (prioritne domáce, prípadne lokálne kompostovanie).

Ďalším zaujímavým záverom je pomerne vysoký výskyt papiera, čo je predpoklad na rozšírenie - zahustenie zberu tejto komodity.  U plastov je prekvapivý  napríklad podiel fólie - 6,97%, kde tento záver je možné využiť a nasmerovať  obyvateľov, aby sa aj tento druh plastov umiestňoval v kontajneroch, prípadne vreciach,  určených na separovaný zber, kde sa prevažne nachádza PET, čo dokazuje pomerne nízky percentuálny podiel - 1,87%, nachádzajúci sa v skúmanom zmesovom komunálnom odpade.  Z analýzy vyplynulo viacero zaujímavých záverov, z ktorých niektoré vyvracajú (napr.: nízky obsah PET a elektroodpadu v komunálnom odpade), iné potvrdzujú dlhodobo akceptované konštatovania (napr.: vysoký obsah bioodpadu v komunálnom odpade), ktoré sú premietnuté v jednotlivých východiskových dokumentoch.

Pri analýze sa zvlášť u jednotlivých komodít skúmal aj podiel obalov, čo má rovnako vysokú výpovednú hodnotu. U skla sa vyskytovalo výlučne obalové sklo s celkovým podielom 4,52 % zo skúmaného komunálneho odpadu. Kovové obaly tvorili podiel 1,92 % a VKM 1,19 %.

Z vyššie uvedeného  je zrejmé, že každý región môže mať svoje špecifiká, preto by bolo vhodné vykonať podobnú analýzu v každom väčšom územnom celku. V Košiciach sa pomocou tejto analýzy odkryli  ďalšie možnosti nastavania logistiky separovaného zberu odpadu. Aby bol celý výstup komplexný, je potrebné vykonať podobnú analýzu aj z veľkorozmerného  odpadu (privážaného vo VKK), vyseparovaného odpadu v rámci separovaného zberu (kontajnerový a vrecový zber),  „podobného odpadu" - IaC - (odpad z úradov, inštitúcií, drobných živnostníkov, obchodníkov a pod.), prípadne príslušného druhu odpadu umiestneného v zberných dvoroch.

Prvý, významný  krok je splnený a naznačil rezervy a ďalšie smerovanie k tomu, aby sa zbytočne naslepo  nevenovali investície a pozornosť  nepodstatným komoditám, prípadne formám zberu (maximálne ich využiť ako doplnkové  pri motivácii detí v procese zvyšovania environmentálneho povedomia).

 Z komplexnejšieho záberu, keďže je avizované, že verzia zákona o odpadoch je takmer vo finálnej podobe a POH bol už Vládou SR schválený, bolo by na mieste skúsiť  pozrieť sa na veci z tohto uhla pohľadu. Reálne výstupy z praxe by mali pomôcť zvoliť jednotnú metodiku a navigovať  smerovanie k reálnemu splneniu cieľov smernice, aj keď sa zdá, že rok 2020 je ešte príliš vzdialený.  Systém však nastavujeme práve teraz.

logo NATURPACK ilustr. 
  
  • autor:
  • Mgr. Renáta Miháliková, PhD.


    You might also be interested



     

    Article archive

    Upcoming Events