• Home
  • Features
  • Education changes for Industry 4.0 need a broad consensus. Employers are looking for it together with schools

Education changes for Industry 4.0 need a broad consensus. Employers are looking for it together with schools

Education changes for Industry 4.0 need a broad consensus. Employers are looking for it together with schools

The Association of Intelligent Industry - Industry4UM (Industry4UM) together with Trexima Bratislava organized an online discussion forum on the topic: What university graduates does a digitally transforming company need?

Účastníci fóra - zástupcovia zamestnávateľov a vysokých škôl - v diskusii hľadali priestor na spoluprácu v príprave absolventov vysokých škôl pre potreby Industry 4.0. Odborníci konštatovali, že dynamické zmeny v priemysle si vyžadujú neodkladnú systémovú transformáciu vzdelávania. Spoločne zhodnotili, že na úspešnú zmenu vo vzdelávaní je potrebný široký konsenzus. Podľa zamestnávateľov priemysel musí na presadzovanie zmien nájsť silného moderátora s mandátom na komunikáciu s ministerstvom školstva a vysokými školami a presadiť svoje potreby do celospoločenskej objednávky.

Diskusné fórum bolo prvým zo série v programe Industry4UM na zvýšenie kvality absolventov vysokých škôl v oblasti automatizácie, robotizácie a digitalizácie. „Ambíciou programu je spojiť vplyvných odborníkov a inštitúcie so záujmom spolupracovať na riešeniach pre prípravu kvalitných absolventov vysokých škôl v študijných odboroch potrebných pre Industry 4.0. V prvom kroku sme spojili vysoké školy a zamestnávateľov, ktorí musia nájsť spoločnú reč aj v súvislosti s pripravovanou zmenou vysokoškolského zákona a pripravovanou komplexnou akreditáciou vysokých škôl. Zmeny sa musia pripravovať v spolupráci,“ priblížil zámer programu Martin Morháč zo druženia Industry4UM. Hlas priemyslu vyzývajúci na prípravu absolventov pre Industry 4.0 je podľa neho čoraz naliehavejší a je najvyšší čas začať robiť reálne opatrenia na uskutočnenie zmien.

Podľa analýz spoločnosti Trexima zo všetkých absolventov smerujúcich na priemyselný trh len 54% skončí na pozíciách priamo v priemysle. „Už dnes vidíme nedostatok pracovnej sily, ktorý bude priemysel sprevádzať do roku 2025,“ informuje Lucia Lednárová Dítětová, manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov spoločnosti Trexima a tajomníčka Aliancie sektorových rád. Analýzy tiež hovoria, že až tretina vysokoškolských absolventov pracuje na stredoškolských pozíciách a 9% odchádza po doštudovaní vysokej školy do zahraničia. Podľa zamestnávateľov absolventom chýba dostatočná úroveň odborných vedomostí a schopnosť použiť ich v praxi. Za nedostatočné považujú aj kritické a analytické myslenie, zručnosti na prácu v tíme či samostatnú prácu, ale aj neschopnosť riešiť problémy a prispôsobiť sa zmenám.

Mnohí zamestnávatelia si budúcich zamestnancov dlhodobo pripravujú na svojich pracoviskách, školia, ponúkajú stáže a zaraďujú do interných projektov. „Študenti potrebujú viac praxe. Z tých, ktorí u nás praxujú, ostáva na našich pracoviskách 60 až 70%,“ konštatuje generálny riaditeľ spoločnosti Matador Martin Kele. Headhunting však podniky nevnímajú ako systémové riešenie. Vidia ho v nastavení vzdelávania do študijných programov, ktoré budú dlhodobo a udržateľne reflektovať ich potreby a inovačné zmeny na trhu práce. Tie sa však nerodia jednoducho. „Naše vzdelávanie od roku 1989 reformami len trpí. Niektoré vysoké školy sú zbytočné a produkujú absolventov, ktorých nikto nechce. Celý reťazec by mal mať jedného pána a začať by sme mali s prípravou už od materských škôl. Pokiaľ na toto niekto nenájde odvahu, budeme stáť stále na mieste, “ zhodnotil situáciu generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Vladimír Slezák.

Na komplexnú zmenu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je potrebný široký koncenzus. „Záujmov v rámci priemyslu aj vysokých škôl je také veľké spektrum, že je problém urobiť ucelený komplex, ktorý by sa položil na stôl. Je potrebné nájsť spoločného silného moderátora so silným mandátom,“ popísal situáciu viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Zamestnávatelia zhodne konštatovali, že je potrebné viesť intenzívne rokovania s ministerstvom školstva. „Potrebujeme zvýšiť tlak voči ministerstvu školstva, aby bola zmena systémová a koordinovaná. Musí tu byť aktívna spolupráca pri presadzovaní reformy,“ doplnila Zuzana Ennertová zo spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia, člena Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR). Vzdelávací systém musí pochopiť, že tu je spoločenská objednávka a systém ju musí zabezpečiť. Ako ideálne platformy spolupráce zamestnávatelia označili sektorové rady, ktoré vnímajú ako silnú odbornú základňu na navrhovanie a presadzovanie zmien vo vzdelávaní. „V tomto roku idú sektorové rady aktualizovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov. Vytvorí sa itinerár predstáv zamestnávateľov, akú pracovnú silu budú potrebovať do roku 2030,“ informovala tajomníčka Aliancie sektorových rád Lucia Lednárová Dítětová.

Diskusia sa venovala aj negatívnemu celospoločenskému obrazu o štúdiu na technicky zameraných vysokých školách. Ten podľa účastníkov fóra skresľuje obraz o kvalite vzdelávania a neodzrkadľuje jeho reálne možnosti a potenciál. Je preto nevyhnutné zmeniť vnímanie vzdelávania na týchto typoch škôl a začať pozitívne komunikovať úspechy kvalitných vysokých škôl na Slovensku. Docent Ján Vachálek zo strojníckej fakulty STU BA hodnotí: „Prezentácia vysokých škôl v médiách je veľmi zlá. Mladí ľudia berú štúdium na slovenských vysokých školách negatívne. Komplikuje to motiváciu študovať doma.“ Podľa Vladimíra Slezáka: „Mladým ľuďom nedávame víziu. Nehovoríme im ´poď študovať na VŠ a niečo dosiahneš´.“ Komunikáciu je podľa neho potrebné s väčším apelom zamerať aj na rodičov.

Príležitosťou ako nastaviť funkčný a udržateľný vzdelávací proces pre potreby transformujúcich sa podnikov je Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, s ktorou zamestnávatelia i školy spolupracujú. Jaroslav Holeček zo ZAP SR: „Musíme nájsť cestu a adekvátnu pozíciu smerom k akreditačnej agentúre. Zo strany zamestnávateľov je potrebná lepšia spolupráca a väčší tlak na potrebné zmeny, aby to neskončilo ´o nás, bez nás´." Podľa profesora Františka Duchoňa z fakulty elektrotechniky a informatiky STU BA je potrebné zjednodušiť akreditačné procesy, ktoré sú dnes komplikované a neefektívne. Na ich doladenie vyzýva aj Lucia Lednárová Dítětová: „Keď chceme, aby sa ľudia z praxe zapojili, spôsob komunikácie musí byť jednoduchý a jednoznačný. Máme oblasti, kde nám chýbajú zástupcovia zamestnávateľov do akreditačných tímov. Školy tak budú mať problém dotiahnuť procesy. To je môj apel na profesijné organizácie a zamestnávateľov, aby sa prihlásili do tímov hodnotiteľov pre akreditačný proces.“

Napriek zvyšovaniu záujmu o štúdium technických predmetov na vysokých školách (26% v roku 2010 na 29% do roku 2025, Trexima), priemysel aj školy považujú záujem študovať technické odbory za nízky. „Technické predmety sú však potrebné, toto sú povolania budúcnosti. My vieme, čo nás čaká, ale ak nebudeme mať kvalitných študentov, nebudeme môcť podporiť priemysel tak, ako by sme chceli. Pokiaľ nemáme vstup, ťažko urobíme výstup,“ hodnotí situáciu Ján Vachálek. František Duchoň konštatuje, že vysoké školy musia naučiť študentov najprv premýšľať, aby vedeli kreatívne vyriešiť technický problém a nemôžu byť len školiacimi pracoviskami. Na zmenu postoja študentov apeluje aj Vladimír Slezák: „Neučíme študentov zodpovednosti. Musia vedieť byť zodpovední a vybrať si odbor, v ktorom sa uplatina a budú sa vediet uživiť.“

  • autor:
  • Industry4UM


You might also be interested



 

Article archive