Modern incineration plant near Bratislava: solutions for waste, emissions and circular economy
Pokúsim sa o nemožné. Vysvetliť, prečo je “spaľovňa” pre Bratislavu výhodná. Pre mesto, pretože mu vyrieši problém s priemyselným odpadom, zníži emisie a zaťaženie celého územie. Pre štát, lebo zníži úroveň skládkovania v okolí Bratislavy, a takisto vyrieši problém priemyselného odpadu. Pre obyvateľov, pretože odpad sa využije na tvorbu energie, ktorá nahradí spaľovanie zemného plynu a zníži uhlíkovú stopu rafinérie. Pre Slovnaft, pretože pomôže znižovať využívanie fosílnych zložiek a umožní naštartovať cirkulárnu ekonomiku na priemyselnej úrovni. V celom projekte sú nám vzorom obdobné zariadenia v rakúskom Linzi a Lenzingu. Vybrali sme si rovnaké technologické riešenie.
Problém s dostatkom odpadu
Odpadu je dosť. Na západe Slovenska máme 400.000 ton komunálneho odpadu z čiernych zmesových kontajnerov a 200.000 ton priemyselného odpadu. Ten ľudia úplne nevidia, lebo ide priamo zo spoločností na skládky, prípadne do zahraničia na zhodnotenie. OLO má aktuálne kapacitu 165.000 ton a po investícii 200 miliónov eur, ktoré si Bratislava musí požičať, bude mať kapacitu 185.000 ton. Cementárne spaľujú len vysoko výhrevný nerecyklovateľný odpad, preto nevedia pomôcť s komplexnou likvidáciou. Vhodný odpad si dovážajú aj zo zahraničia. Povolenie majú od Ministerstva životného prostredia SR. Okrem aktuálne komunikovanej Skalice, kde je odpor miestnych obyvateľov veľmi silný, tak na západe Slovenska nie je reálny žiadny nový projekt.
Z našej plánovanej kapacity 300.000 ton bude 100.000 ton priemyselný odpad a 200.000 ton nerecyklovateľný komunálny odpad.
Ponúkame teda riešenie pre odpad, ktorý končí na týchto skládkach (pozri kraje na západe SR), a ktoré sa zapĺňajú. Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa) | ODPADY-PORTAL.SK
EÚ nám nové skládky nepovolí. Slovensko teda nemá plán, čo s odpadom. Často zaznieva v alternatíve, že netvoriť toľko odpadu. Súhlasím, ale ľudské správanie je, žiaľ, opačné. S ekonomickým rastom ide ruka v ruke aj produkcia odpadu, a najmä toho nerecyklovateľného. Ak by sme mali dosť kapacít už teraz, prečo sa teda plnia skládky? A to nevieme, koľko je na západe Slovenska čiernych skládok.
Prečo práve v Bratislave a Slovnafte
Pretože tu sa najviac odpadu tvorí a bude tvoriť. Navyše, potrebujeme nahradiť našu starú spaľovňu ropných kalov novou, modernejšou spaľovňou. K nám sa nebude zvážať ani odpad z celého Slovenska, ako to mnohí tvrdia, ani odpad zo zahraničia. Bude sa zvážať z oblasti západu a v prípade priemyselného odpadu aj z územia Bratislavy. Zásadne odmietame, že by sme chceli dovážať odpad z Maďarska. V Maďarsku buduje MOL dve veľké spaľovne s obdobnými kapacitami ako v Slovnafte, pričom jedna už existuje pri Budapešti. Tieto tri by mali stačiť na pokrytie potrieb Maďarska, čo sa týka komunálneho odpadu. V krajinách, kde je ekologické povedomie obyvateľstva na vyššej úrovni ako na Slovensku, sú tieto projekty podporované, a aj fungujú vo veľkomestách. Takže uistenie, že nebudeme využívať odpad z Maďarska, bude zrejme musieť prísť na politickej úrovni oboch krajín, keďže napriek našim argumentom niektorí politici tému stále živia.
Umiestnenie obdobného zariadenia v rakúskom Linzi
Ako funguje technológia fluidného lôžka?
CEZO bude pozostávať z dvoch celkov – prevádzky na dotriedenie vybraných zložiek komunálneho odpadu a zo samotného zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu.
Vytriedené zložky komunálneho a priemyselného odpadu sa budú zhromažďovať v hale určenej na dotrieďovanie a úpravu odpadu.
Podstatou technológie spaľovania vo fluidnom lôžku je cirkulácia piesku zohriateho na tak vysokú teplotu, že sa správa ako tekutina. Takto zohriaty piesok spaľuje odpad, pričom vznikajú plyny a popolček použiteľný na ďalšie spracovanie. Vzniknuté teplo sa používa na výrobu vodnej pary a elektriny.
Hala na príjem odpadu bude mať štyri rýchlo-zatváracie brány vybavené vzduchovými clonami brániacimi prípadnému úniku pachových látok počas vjazdu a výjazdu nákladných vozidiel.
Hala na úpravu odpadu bude kompletne uzavretá, s vlastným odsávaním vzduchu s filtračným systémom. Odsávanie bude nainštalované aj nad drvičmi odpadu. Vzdušnina odsávaná z týchto zón sa bude po prefiltrovaní využívať ako spaľovací vzduch v spaľovacej komore.
Tuhý odpad z rafinérie so zvýšeným obsahom uhľovodíkov bude preberaný v osobitnom vykladacom priestore. Materiál sa privedie do zásobníka cez výsypku s motorovým uzáverom, ktorá zabraňuje úniku prchavých látok. Mechanicky spracovaný odpad sa privedie priamo do spaľovacej komory pomocou zakapotovaného dopravného pásu.
Kusový odpad bude vyklápaný priamo do násypky s pachotesným uzáverom.
Narábanie s odpadmi bude obdobné ako je v súčasnom rakúskom Lenzingu. Lenzing – Innovative By Nature
Dopad na obyvateľov a okolie
Na jednej strane nás kritizujú, že nezohľadňujeme zaťaženie územia, ale na druhej strane účastníci diskusie neberú do úvahy naše dekarbonizačné plány v rafinérii, ktoré znížia celkové zaťaženie. Rozbehnuté sú už projekty – elektrifikácia výroby, čiže výmena parných pohonov na vysoko účinné elektromotory, ďalej projekt spracovania bio- a odpadných olejov pri výrobe udržateľných palív ako HVO a SAF, a tiež plynofikácia teplárne, ktorá zníži emisie z výroby pary. Ďalej sa sústredíme na zvýšenie výťažnosti svetlých produktov, zvýšenie účinnosti pecí a turbín a využitie bioplynu a zeleného vodíka. V neposlednom rade zvyšujeme aj zužitkovanie vlastných odpadných plynov. Všetky tieto projekty len z pohľadu emisií znížia zaťaženie územia minimálne o 20 %. Slovnaft bude vypúšťať o pätinu menej emisií ako doteraz. Ide o projekty, ktoré sú už v štádiu realizácie.
Dovážanie odpadu
Odpad do Slovnaftu pôjde železničnou vlečkou a po ceste. Využije sa existujúca železničná vlečka, ktorá spája Slovnaft s Ústrednou nákladnou stanicou, a počíta sa aj s možnosťou dobudovania novej železničnej prípojky do blízkosti CEZO. Železnica je kľúčová, pretože sa vedia na ňu napojiť aj odpadové firmy a podľa nej umiestniť separačné centrá. Ráta sa, že po železnici pôjde 50 percent objemu a po ceste zvyšných 50 percent, čo znamená od 20 do 30 áut za deň navyše po D4R7. To je akceptovateľný nárast aj podľa zvozovej štúdie.
Z aktuálne tlejúcich skládok unikajú do ovzdušia obrovské objemy nebezpečných látok, ktoré nikto nemonitoruje a na ich riešenie naposledy vyzval aj prezident. Tie reálne už teraz ohrozujú zdravie obyvateľstva.
Čo pôjde z komína novej spaľovne?
Všetky modelové situácie konštatovali, že najvyššie príspevky hodnotených znečisťujúcich látok CEZO boli hlboko pod limitnými hodnotami a neprekročili 0,5-násobok limitnej hodnoty. Modelové výpočty preukázali, že navrhovaná výška komína 60 metrov s rezervou vyhovuje pre parametre prevádzky, a spĺňa aj požiadavky na zabezpečenie dostatočného rozptylu emisií.
Spaliny z CEZO budú pred vstupom do komína kontinuálne monitorované pomocou automatizovaného meracieho systému (AMS). Ten okrem spracovávania a archivácie nameraných hodnôt koncentrácií emisií vybraných znečisťujúcich látok bude zaznamenávať aj hodnoty koncentrácie O2, tlaku, teploty a vlhkosti v mieste merania hodnôt emisných veličín, a tiež teplotu spalín.
Kontinuálne budú monitorované všetky hodnoty požadovaných emisií, prípadne budú zisťované periodickým meraním v intervaloch predpísaných príslušným orgánom štátnej správy a priebežne budú zverejňované na webovej stránke Slovnaftu v súlade so zákonom.
Čo s popolom vznikajúcim pri zhodnocovaní odpadu?
Popol – teda to, čo ostane zo zhodnoteného odpadu, objemovo približne 25% – je už stabilizovaná forma, s ktorou sa dá ďalej pracovať. Popol budeme odvážať na ďalšie spracovanie, tak ako to robia v Rakúsku, či Holandsku. Hrubý popol bude skladovaný v silách, ktoré budú na streche vybavené filtrom na čistenie odpadového vzduchu unikajúceho zo sila počas plnenia, vykladania a kyprenia. Popol bude odoberať externý odberateľ na zhodnotenie, najčastejšie na výrobu stavebných materiálov.
Jemný popol (popolček), ktorého bude podstatne menej, bude vznikať najmä z tkaninového filtra. Pri jeho odvoze sa postupuje obdobne ako pri sile na hrubý popol. Popolček pôjde na materiálové zhodnotenie, eventuálne bude vyvezený do zariadenia na zneškodnenie odpadu. Tak to robia aj ostatné zariadenia vo svete.
Čo bude mať z toho Bratislava?
Zásadne vyriešený odpadový manažment v súlade s cieľmi EÚ. OLO dnes dodáva Bratislave približne 20 percent potrieb tepla, zvyšok dodáva tepláreň spaľovaním zemného plynu. Takže okrem ušetrenia emisií u nás v rafinérii by sa Bratislava mohla pýšiť ďalšími ušetrenými emisiami, ktoré dnes produkuje pri zabezpečení tepla pre obyvateľov. CEZO by vedelo pokryť potreby Ružinova v prípade tepla kompletne na celý rok a ešte by vedelo dodávať aj ďalšej menšej mestskej časti. Čiže všetko presne v súlade s klimatickým plánom mesta. Bratislava sa navyše mohla efektívne zbaviť kalov, ktoré produkujú jej čistiarne odpadových vôd. Bratislava bude mať vyriešené odpadové hospodárstvo pre priemysel na svojom území. A hlavne Bratislava a okolie nebude tvoriť skládky, tak ako doteraz.
Pretože skládky sú tu, postupne sa plnia a Slovensku beží čas. Časom začnú nekontrolovateľne ohrozovať obyvateľov. Diskusia o spaľovni je aj o tom kam chceme patriť. Či na západ, kde tento problém už reálne vyriešili alebo na východ, kde sa odpad vozí za dedinu, na skládky alebo tam, kde si ho akože nikto nevšimne.
Bratislava môže ísť príkladom, pretože dnes nemá inú reálnu alternatívu.
-
SLOVNAFT, a.s.
Production and sale of petroleum products and it´s chemical processing - production and distribution of polyethylene (LDPE) and polypropylene (PP),...
Modern incineration plant near Bratislava: solutions for waste, emissions and circular economy
8.5.2025 The incinerator planned near Bratislava represents a comprehensive solution that will help the city, the state, the inhabitants and Slovnaft - it will reduce the volume of landfilling, the burden on the territory and emissions, replace part of the...
